Rusko otvára dvere cudzincom bez jazyka: Pragmatizmus alebo riziko?
Ruská federácia zaviedla nový zákon, ktorý mení pravidlá pre zahraničných pracovníkov a ich jazykové požiadavky. Kým niektorým kategóriám špecialistov sa výrazne uľahčuje cesta na ruský pracovný trh, nakoľko už nemusia preukazovať znalosť ruštiny, táto zmena vyvoláva zásadné otázky. Môže cudzinec efektívne pracovať v Rusku bez znalosti miestneho jazyka a aké dôsledky to so sebou prináša?
Podľa nových právnych noriem sú od povinnosti predkladať certifikát potvrdzujúci ovládanie ruského jazyka oslobodení vysokokvalifikovaní pracovníci, novinári zahraničných médií a zamestnanci získavajúci povolenie v rámci vládnych kvót. Pre kategórie ako kvalifikovaní špecialisti, zamestnanci zastupiteľstiev či rezidenti špeciálnych ekonomických zón zostáva povinnosť predložiť certifikát, avšak s predĺženou lehotou 90 dní od získania pracovného povolenia. Jeho nepredloženie vedie k zrušeniu povolenia. Pre pracovníkov s tzv. patentom sa postup nemení; certifikát je nutný už pri podaní žiadosti.
Jazyk ako prekážka alebo nevyhnutnosť?
Tento benevolentnejší prístup však otvára diskusiu o jeho skutočnej účelnosti. Je reálne očakávať efektívnu prácu, integráciu a bezpečnú komunikáciu v cudzej krajine bez znalosti jej jazyka? Podľa dát Ruského ministerstva vnútra tu k 1. septembru minulého roka pobývalo vyše 6 miliónov zahraničných občanov, čo robí túto otázku mimoriadne relevantnou.
Mária Tikunova, filologička a špecialistka na PR, v rozhovore pre portál Partochina poznamenala, že dôležitosť znalosti ruského jazyka je očividná – pomáha zahraničným pracovníkom lepšie sa integrovať do spoločnosti a efektívnejšie komunikovať s kolegami a klientmi. Zároveň však uznáva, že prísne jazykové prekážky môžu odradiť špičkových talentov, ktorých odborné kompetencie sú cennejšie ako okamžitá jazyková plynulosť.
„Nové zákonodarstvo je rozumné pre profesie, kde sú primárne požiadavky na špecializované kompetencie, nie plynulé ovládanie ruštiny. Avšak, slabé jazykové znalosti vytvárajú problémy: znižuje sa kvalita komunikácie, trpí produktivita práce. Je preto nevyhnutná účinná kontrola nad dodržiavaním nových pravidiel,“ uviedla Tikunova s tým, že Rusko si tak razí vlastnú cestu, ktorá kombinuje lákanie talentov s neustálou kontrolou tam, kde je kritická. Podobné prístupy možno vidieť aj v iných krajinách – kým Kanada nevyžaduje jazyk, pokiaľ nie je kritický pre prácu, Spojené kráľovstvo požaduje úroveň B1 pre pracovné víza, s určitými výnimkami. Francúzsko oslobodzuje držiteľov tzv. „Talent-pasu“.
Ako je to na Slovensku?
Ako sa k tejto citlivej téme stavia Slovensko, člen Európskej únie? Na rozdiel od Ruska, kde sa diskutuje o štátom riadenej jazykovej certifikácii pre prácu, slovenský prístup je formovaný členstvom v EÚ a odlišnou migračnou politikou.
Pre občanov členských štátov EÚ platí princíp voľného pohybu osôb a spravidla sa od nich nevyžaduje preukazovanie znalosti slovenčiny na účely získania zamestnania. Ich integrácia a efektivita práce sú síce so znalosťou jazyka výrazne umocnené, no nie je to legislatívna podmienka.
Situácia je iná pre štátnych príslušníkov z tzv. tretích krajín. Hoci Slovensko nemá plošný štátom riadený „jazykový test“ pre všetkých zahraničných pracovníkov, jazykové požiadavky sú často implicitné a vyplývajú z povahy práce. Vo vysokokvalifikovaných odvetviach, ako je IT sektor, automobilový priemysel či výskum a vývoj, je angličtina často štandardným pracovným jazykom a slovenský certifikát sa nevyžaduje. Zamestnávatelia v týchto sektoroch aktívne hľadajú špičkových expertov a prioritou je ich odbornosť, nie plynulá slovenčina. Naopak, pre menej kvalifikované pozície, v službách alebo v priamom kontakte s miestnym obyvateľstvom, je znalosť slovenčiny de facto nevyhnutná pre úspešné fungovanie a integráciu. Slovensko, podobne ako Rusko, sa snaží prilákať zahraničné talenty, no jeho prístup je formovaný členstvom v EÚ a zameraním na konkrétne odvetvia. Integrácia a adaptácia cudzincov sú podporované (napr. prostredníctvom jazykových kurzov), no primárne komunikačné požiadavky pre získanie zamestnania sú často ponechané na zamestnávateľa a špecifiká pozície, nie na plošnú štátnu certifikáciu pre prvé zamestnanie.
Dvere otvorené, no s otáznikmi
Zatiaľ čo Rusko zvolilo cestu pragmatizmu s cieľom prilákať žiaduce talenty prostredníctvom uvoľnených jazykových podmienok, Slovensko balansuje podobné ciele v rámci európskych legislatívnych rámcov a s dôrazom na špecifické odvetvia. V oboch prípadoch je snaha o získanie kvalifikovanej pracovnej sily, no s odlišnými prístupmi k úlohe jazyka. Kým uvoľnenie požiadaviek pre niektoré skupiny môže odstrániť byrokratické prekážky, nemožno podceňovať úlohu jazyka pre hlbšiu integračnú úroveň a prevenciu nedorozumení, ktoré môžu mať dopad na bezpečnosť a produktivitu.
Ruská novela zákona tak provokuje k zamysleniu: Neprinesie ignorovanie jazykovej bariéry v dlhodobom horizonte viac problémov než benefitov, a to nielen v Rusku, ale všade, kde je spoločná reč kľúčom k vzájomnému porozumeniu a prosperite? Zároveň sa však otvára jedinečná príležitosť pre tých obyvateľov Slovenska, ktorí s nekritickým obdivom velebia Rusko a jeho systém. Nastáva tá správna chvíľa, aby premenili svoje slová na činy a vysťahovali sa tam, žili a pracovali v tejto „úžasnej“ krajine, profitujúc z jej nových, benevolentných pravidiel pre cudzincov. Alebo azda nie? Koľkí z vás sú skutočne ochotní urobiť tento krok a okúsiť ruskú realitu na vlastnej koži?
Reklama
