Partochina News

Zatiaľ čo na Slovensku sú diskusie o cenách benzínu pravidelnou súčasťou života a predmetom búrlivých debát o inflácii, v Rusku sa situácia vymkla spod kontroly a nadobúda nevídané rozmery. Krajina, ktorá je jedným z najväčších svetových producentov ropy, dnes čelí bezprecedentnej palivovej kríze: v niektorých regiónoch, vrátane anektovaného Krymu a vzdialených častí ako Primorský a Zabajkalský kraj, je palivo úplne nedostupné, pretože benzín jednoducho došiel. Vo zvyšku krajiny ceny raketovo stúpajú, čo ohrozuje bežných občanov, ich mobilitu a celú ekonomiku.

Rozsah krízy a raketový rast cien

Správy o prázdnych čerpacích staniciach a astronomických cenách už dávno nie sú len lokálnym javom. Agentúra „Nová Izvestija“ prináša alarmujúce zistenia, ktoré odhaľujú skutočný rozsah problému. Sledovanie cien spoločnosťou Petrol Plus ukazuje, že od začiatku augusta zdražel benzín AI-95 v priemere po celej krajine takmer o 3 %, pričom liter sa predáva za približne 63,32 rubľov (približne 0,60 eura, pri kurze 1 EUR = ~105 RUB). Ceny už nerastú plynulo, ale vylietavajú prudkými skokmi, čo spôsobuje paniku medzi obyvateľstvom.

Stratové čerpacie stanice a rekordné burzové ceny

Hlavnou príčinou takejto reakcie čerpacích staníc je, že palivo na burze prekonáva jeden cenový rekord za druhým. Na Petrohradskej burze sa 20. augusta tona benzínu AI-95 predávala za neuveriteľných 82 030 rubľov (približne 781,24 eura). To znamená, že veľkoobchodníci predávajú benzín za približne 61,54 rubľov (0,59 eura) za liter. Maloobchodná prirážka len 2,9 % sa tak javí ako smiešne nízka, keďže nepokrýva ani len základné náklady na dopravu, skladovanie, údržbu čerpacích staníc či platy zamestnancov.

Podľa odhadov výskumnej skupiny „Petromarket“ predávajú čerpacie stanice benzín dlhodobo so stratou. Na každom predanom litri AI-92 strácajú približne 1,1 rubľa (0,01 eura) a na AI-95 dokonca 1,4 rubľa (0,013 eura). Maloobchodné ceny sa preto budú musieť v priemere vyšplhať minimálne na 64,7 rubľov (približne 0,62 eura) za liter AI-95, ak sa majú stanice vyhnúť krachu a úplnému zatvoreniu.

Oficiálne výhovorky verzus krutá realita

Ruská vláda sa v otázke príčin krízy drží pri zemi a jej vysvetlenia sú rozporuplné. Zatiaľ čo minister energetiky Sergej Civilev hovorí o pretiahnutých plánovaných opravách rafinérií z dôvodu sankčných obmedzení – evazívne „niečo sa omeškalo, niečo nedodali“ – ministerstvo energetiky zároveň spomína zníženie ponuky paliva pre neplánované opravy. Prečo k nim došlo, však už nespresňuje. Napriek tomu ešte 8. augusta sľúbilo kompenzovať chýbajúce objemy z rezerv. „Vnútorný trh s automobilovým palivom je plne zabezpečený ponukou. Výroba a dodávky na vnútorný trh stabilne prevyšovali minuloročné ukazovatele,“ znie absurdné a cynické tvrdenie ministerstva, ktoré je v príkrom rozpore s realitou.

Zahraničné médiá však maľujú oveľa apokalyptickejší obraz. Reuters napríklad informoval o úspešných útokoch ukrajinských dronov na ruské ropné rafinérie, pričom spomenul poškodenie rafinérie spoločnosti Lukoil vo Volgograde v polovici augusta. Ruská vláda tieto útoky oficiálne nepotvrdzuje, no ani neponúka koherentné vysvetlenie pre tieto záhadné „neplánované“ opravy.

Ďalším faktorom, ktorý prilieva olej do ohňa, je netransparentná štruktúra burzových obchodov. Maxim Djačenko, riadiaci partner obchodníka „Proleum“, tvrdí, že veľké ropné spoločnosti môžu samy vykupovať časť objemov na burze, čím umelo navyšujú ceny. „Trh zostáva netransparentný, s vysokou koncentráciou kupujúcich a chaotickými krokmi v podmienkach nedostatku informácií, čo vytvára podmienky pre dlhodobý rast cien,“ dodáva Djačenko a poukazuje na manipulatívne praktiky.

Ziskové giganty a kolosálna štátna podpora: Kríza len pre obyčajných občanov?

Paradoxom je, že napriek kríze a výpadkom vo výrobe odmietajú ropné spoločnosti znášať finančné straty a presúvajú celé bremeno na spotrebiteľov. Práve naopak, profitujú enormne: Lukoil zaznamenal v prvom polroku 2023 čistý zisk 327,7 miliardy rubľov (približne 3,12 miliardy eur). Gazprom Neft dosiahol 228,27 miliardy rubľov (približne 2,17 miliardy eur) a Tatneft 66,76 miliardy rubľov (približne 0,63 miliardy eur). To sú kolosálne sumy, ktoré naznačujú, že kríza nie je otázkou kapitálu, ale skôr zlyhania riadenia a cynickej prioritizácie ziskov pred potrebami obyvateľstva.

Čo je ešte viac šokujúce, je masívna štátna podpora pre tieto spoločnosti, ktoré sú už tak extrémne ziskové. Od januára do júla 2023 dostali ropári z federálneho rozpočtu viac ako 1,55 bilióna rubľov (impozantných 14,76 miliardy eur) vo forme kompenzačných platieb, vrátených spotrebných daní a investičných príspevkov. Vláda tak aktívne financuje ropné giganty, no tieto opatrenia očividne nedokázali udržať ceny paliva na uzde, ani zabrániť jeho kritickému nedostatku. Je to systém, ktorý odmeňuje tých, ktorí zlyhávajú chrániť vlastných občanov. 

Dopad na ruskú ekonomiku a priepastný rozdiel so Slovenskom

Táto situácia nie je problémom len pre majiteľov áut či kamionistov. Drahé palivo znamená drahšiu dopravu tovaru a potravín, čo priamo podporuje infláciu a udržiava vysoké úrokové sadzby, pri ktorých sú dostupné úvery pre firmy a domácnosti prakticky nemožné. Celá ekonomika tak čelí špirále krízy, ktorá ohrozuje jej stabilitu a blahobyt obyvateľstva.

A ako je na tom Slovensko? Zatiaľ čo na Slovensku je vysoká cena paliva predmetom neustálych sťažností a tlaku na vládu, ktorá hľadá spôsoby, ako znížiť spotrebné dane či regulovať marže, situácia v Rusku je neporovnateľne horšia, ba priam katastrofálna. My síce platíme jedny z vyšších cien v EÚ (pohybujúce sa okolo 1,60 – 1,75 eura za liter AI-95), no palivo je vždy dostupné. Nezažívame prázdne čerpacie stanice ani paniku z nedostatku. Naše problémy pramenili najmä z globálnych cien ropy, sankcií voči ruskej rope (s ktorými sa však dokážeme vysporiadať diverzifikáciou) a regulácie trhu v eurozóne.

Slovensko, hoci má svoje vlastné ekonomické výzvy, si môže dovoliť len predstavovať krízu takýchto rozmerov. Táto situácia v Rusku je alarmujúcim svedectvom o krehkosti systému, ktorý navonok pôsobí silne a neotrasiteľne, no zvnútra ho rozožierajú neriešené sankcie, systematická korupcia a prioritizácia vojenských či geopolitických cieľov nad základnými potrebami a blahobytom vlastného obyvateľstva. Kým my sa sťažujeme na pár centov navyše za liter, v Rusku sa otvára čierna diera, do ktorej sa prepadáva celá ekonomika, a skutoční vinníci sa zatiaľ usmievajú s biliónovými ziskami a štedrými štátnymi dotáciami.

Reklama