Koniec vinárskej romantiky?

Predstavte si, že si večer chcete naliať pohár legendárneho arménskeho koňaku – nápoja, ktorý miloval aj Winston Churchill. Ak by ste však žili v Rusku, v obchodoch by ste v týchto dňoch neuspeli. Ruský úrad pre ochranu spotrebiteľov (Rospotrebnadzor) totiž zo dňa na deň stopol predaj viacerých ikonických arménskych koňakov a vín.
Dôvod? Oficiálne „nesplnenie povinných požiadaviek“. Skutočný dôvod? Jerevan sa začal príliš nahlas obzerať smerom na Západ a Moskva opäť raz vytiahla svoju osvedčenú zbraň: gastronomickú diplomaciu.
Keď „náhle“ prestane chutiť víno aj minerálka
Ruské úrady siahli Arménom na to najcennejšie – na ich tekuté zlato. Zákaz sa dotkol popredných výrobcov ako Vedi-Alco, Abovyan Brandy Factory či Shakhnazaryan. Z pultov muselo zmiznúť polosladké červené víno Getap Vernashen, suché biele víno z línie Legends ARNI, ale najmä populárny 5-hviezdičkový koňak a sedemročný Shakhnazaryan XO.
Aby toho nebolo málo, Rospotrebnadzor nepovedal, aké normy vlastne vinári porušili. No pri alkohole sa to neskončilo:
-
Stopka pre minerálku Jermuk: Ruské úrady úplne zakázali jej dovoz s odôvodnením, že obsahuje príliš veľa bikarbonátov, chloridov a sulfátov, čo by mohlo „zhoršiť zdravotný stav spotrebiteľov“.
-
Karanténa na kvety: Ruský poľnohospodársky dozor len pár dní predtým uvalil dočasné obmedzenia na dovoz akýchkoľvek kvetov, ktoré pochádzajú z Arménska alebo cez neho len prechádzajú.
Stará známa pesnička: Pre pamätníkov nejde o žiadne prekvapenie. Podobné „problémy s kvalitou“ postihli v minulosti gruzínske víno Borjomi, moldavské vína či ukrajinskú čokoládu Roshen vždy presne v momente, keď sa tieto krajiny politicky vzdialili od Kremľa.
Hnev Moskvy: Od fotiek so Zelenským po zatykač na Putina
Vzťahy medzi Ruskom a Arménskom, kedysi najbližšími spojencami na Južnom Kaukaze, padli na bod mrazu. Jerevan pod vedením premiéra Nikola Pašinjana urobil sériu krokov, ktoré Moskva vníma ako otvorenú zradu. Čo všetko Kremeľ rozčúlilo?
-
Flirtovanie s Európskou úniou: Arménsko oficiálne naštartovalo procesy smerujúce k žiadosti o členstvo v EÚ. Šéf ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin za to Pašinjana ostro skritizoval.
-
Uznanie ICC (Medzinárodného trestného súdu): Arménsko ratifikovalo Rímsky štatút. V praxi to znamená, že ak by Vladimir Putin vstúpil na arménsku pôdu, Jerevan má povinnosť ho zatknúť na základe medzinárodného zatykača.
-
Stretnutia s Ukrajinou: Arménski lídri sa ukázali na summite Európskeho politického spoločenstva, kde nechýbal ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pre Moskvu absolútne neprijateľné „nepriateľské gesto“.
Sekretár ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu navyše obvinil Arménsko, že zámerne zhoršuje podmienky pre ruské firmy pôsobiace v krajine.
Putinovo varovanie: Pozrite sa na Ukrajinu
Do hry vstúpil aj samotný Vladimir Putin, ktorý Arménsku adresoval mrazivé varovanie. Odkázal mu, aby si dobre zvážilo dôsledky integrácie s Európou a ako varovný prst uviedol príklad Ukrajiny.
Ak chce Jerevan opustiť Euroázijskú ekonomickú úniu (EAEU), mal by podľa Putina najskôr vypísať referendum a odísť „jemne, inteligentne a obojstranne výhodne“. Zákazy koňaku a minerálky však ukazujú, že Moskva vie byť všetko, len nie „jemná“.
Arménsko sa tak ocitlo na geopolitickej križovatke. Otázkou zostáva, či ekonomický tlak a strata ruského trhu, na ktorom boli arménski vinári závislí, prinútia Jerevan k ústupkom, alebo ho definitívne vrhnú do náruče Európy. Jedno je však isté – chuť arménskeho koňaku bude v Rusku ešte dlho chutiť po politike.

