Partochina News

Štát v októbri 2023 uviedol do ostrej prevádzky takzvané Energetické dátové centrum (EDC). S využitím EDC si môžete znížiť cenu elektriny. Možnosti sú však oveľa bohatšie. V nasledujúcom článku sa dočítate viac.

Najväčšia nevýhoda obnoviteľných zdrojov

Najskôr trochu teórie, ktorá je pre pochopenie problematiky nevyhnutná. Začnime cenou elektriny za kWh. Dôležité je vedieť, že konečná suma (teda to, čo platíte) sa neskladá len zo samotnej komodity. Približne polovicu ceny tvoria aj takzvané sieťové poplatky, v ktorých sú zarátané straty, náklady na distribúciu a ďalšie služby.

V článku vysvetlíme, ako sa dá pri určitom objeme dodávky odčítať cena za silovú zložku (teda samotnú elektrinu). Sieťovým poplatkom sa síce tak ľahko nevyhnete, no aj odčítanie ceny za komoditu sa môže na účtoch výrazne prejaviť. Ako na to? Všetko sa točí okolo zelených zdrojov energie. 

Obnoviteľné zdroje na výrobu elektriny, ktoré na Slovensku vnímame najmä v súvislosti so solárnymi panelmi, majú jednu zásadnú nevýhodu – elektrinu neprodukujú vtedy, kedy chceme, ale len vtedy, keď technológii prajú podmienky, teda spravidla počas slnečného dňa.

Problémom však je, že čas najvyššej produkcie elektriny sa vždy neprekrýva s dobou, kedy energiu najviac potrebujeme – to je spravidla skoro ráno, prípadne večer po príchode z práce či zo školy.

Čo teda s elektrinou, ktorú panely vyprodukujú počas dňa a ktorú nemá kto v daný okamih spotrebovať? Existujú riešenia. Mnohé už zrejme aj poznáte.

Tými fyzickými sú napríklad úložiská v podobe batérií, do ktorých si nespotrebovanú elektrinu ukladáte na neskôr, teda napríklad na noc či daždivé dni.

Prípadne môže ako batéria poslúžiť nádrž v podobe bojlera, kedy elektrinu použijete na zohriatie vody, určenej na sprchovanie, umývanie riadu a podobne.

Alternatívou sú i chladiace systémy so schopnosťou akumulácie chladu do stropu, podlahy či stien, vďaka čomu prídete do príjemného prostredia bez toho, aby ste museli nárazovo zapínať klimatizáciu. 

Virtuálna batéria a zdieľanie

Okrem toho poznáme aj takzvanú virtuálnu batériu, kedy nespotrebovanú elektrinu vyrobenú panelmi pošlete do distribučnej sústavy, využije ju niekto iný, za čo vám poskytovateľ z daného objemu energie odčíta silovú zložku.

Pri virtuálnej batérii teda naďalej platíte sieťové poplatky, no v konečnom dôsledku ušetríte za samotnú elektrinu. Inak povedané, na faktúre bude množstvo elektriny uloženej do virtuálnej batérie zohľadnené vo forme určitej zľavy za komoditu – elektrinu.

No táto služba má zásadné obmedzenie – dodávateľ môže určiť čas, kedy bude prebytky elektriny vykupovať, a v akom objeme. Inak povedané, do virtuálnej batérie si nemôžete „uložiť“ všetko, čo nespotrebujete, ale len nejakú časť. 

Aký je rozdiel medzi fyzickou a virtuálnou batériou?

Pri fyzickej batérii do úložiska reálne akumulujete vyrobenú energiu, ktorú môžete využiť neskôr v prípade potreby. Odhliadnuc od investičných a servisných nákladov spojených so zaobstaraním fotovoltického systému vrátane batérií teda túto energiu potom odoberáte zadarmo.

Virtuálna batéria je naopak len služba. S dodávateľom elektriny máte podpísanú zmluvu, na základe ktorej môžete prebytky posielané do siete neskôr čerpať vo forme lacnejšej elektriny – odpadá silová zložka ceny. Túto energiu však neodoberáte úplne zadarmo, nakoľko vo výslednej sume sú naďalej zarátané sieťové poplatky. 

A konečne, pomerne čerstvým a málo poznaným spôsobom, ako s prebytkami elektriny vyprodukovanými solárnymi panelmi naložiť, je jej zdieľanie. Pre zjednodušenie budeme ďalej v článku spomínaný model vzťahovať len na domácnosti, no využiť ho môžu aj iné entity vrátane bytových domov, škôl, škôlok, rôznych inštitúcií, podnikov či celých samospráv.

V skratke to funguje asi takto: solárne panely vyprodukujú elektrinu, ktorú v daný okamih nemá kto na tomto odbernom mieste spotrebovať. Domácnosť A (výrobca) pošle všetky svoje prebytky elektriny domácnosti B, vďaka čomu domácnosť B za daný objem neplatí silovú zložku – uhradí len sieťové poplatky. Cena zdieľanej energie teda síce nebude nulová, no samotná komodita je „zadarmo“, pretože ju vyprodukoval váš rodinný príslušník, známy či sused. 

Pri zdieľaní elektriny tak stále ide len o akési virtuálne presuny medzi miestom výroby a spotreby. Celé sa to teda podobá na virtuálnu batériu. Avšak s tým rozdielom, že posielaním elektriny do sústavy si neznižuje účty producent (ako pri virtuálnej batérii), ale príjemca, teda spotrebiteľ, ktorý tieto prebytky od výrobcu elektriny odoberá.

Vy ako producent teda priamo určíte, kto prebytky využije a benefit to prinesie jemu. Napríklad to môžu byť vaše deti, rodičia, súrodenci, priatelia, susedia alebo jednoducho len niekto, s kým sa dohodnete. Vhodné je to najmä vtedy, keď sami fotovoltiku nemajú, prípadne si ju ani nemôžu nainštalovať, pretože im to napríklad zamietne distribučka, no napriek tomu ňou môžu šetriť – hoci je nainštalovaná inde a vlastní ju niekto iný.

Že ste o niečom takom už počuli a už nejaký čas ju poskytujú niektorí dodávatelia elektriny? Pravda, no v takýchto prípadoch je nevyhnutnou podmienkou, aby boli výrobca aj spotrebiteľ elektriny klientom rovnakého komerčného poskytovateľa elektriny. Pri EDC to neplatí – je jedno, kto je vaším dodávateľom elektriny.

Možno sa pýtate, či môžete elektrinu zdieľať aj tak, aby na tom benefitovali obidve strany, teda ako producenti, tak aj spotrebitelia. Odpoveď je áno. Aj tejto možnosti sa budeme ďalej v článku venovať. 

Začína to výmenou elektromera

Začnime však jednoduchším režimom – prostou skupinou zdieľania. Čo potrebujete na to, aby ste mohli energiu zdieľať? V prvom rade musíte mať vymenený štandardný elektromer za inteligentný merací systém (IMS), ktorý zaznamenáva údaje o tokoch elektriny v 15-minútových intervaloch, pričom jeho odpočet sa dá urobiť na diaľku.

Koľko to stojí? Výmenu elektromera je možné zrealizovať aj zadarmo, no platí to len u tých domácností, ktorých ročný odber elektriny v poslednom zúčtovacom období dosiahol minimálne 4 MWh. Bezplatná výmena elektromera za inteligentný je zákonnou povinnosťou aj u tých domácností, ktoré majú nainštalovanú fotovoltiku. Je to preto, lebo IMS dokáže rozlišovať medzi odoberanou, ale aj vyrobenou elektrinou. Môže ísť pritom o rodinný dom, ako aj byt.

Pre zaujímavosť spomeňme, v Česku len nedávno tiež odštartovali akciu, v rámci ktorej automaticky vymenia elektromery za inteligentné všetkým odberným miestam s ročnou spotrebou nad 6 MWh.  

V ostatných prípadoch je služba výmeny elektromera spoplatnená. Drvivá väčšina domácností, a to najmä tých v bytoch, je však odkázaná na to, aby si výmenu zaplatili. Ročnú spotrebu 4 MWh zrejme nedosiahnu, pretože vo väčšine prípadov na kúrenie a ohrev vody nevyužívajú vlastný elektrický zdroj. Fotovoltika v ich prípade tiež obyčajne neprichádza do úvahy – buď je jej inštalácia komplikovaná, alebo finančne nerentabilná.

„Pokiaľ ste obyvateľ bytového domu a chcete si elektromer vymeniť, tak si to obyčajne zaplatíte. Respektíve ešte jednáme o tom, že by bol tento úkon súčasťou dotačných schém. Chceme, aby sa pripravila schéma vyslovene pre komunity, ktorá zabezpečí komplexné financovanie, a to nielen hardvérovej stránky fotovoltiky,“ hovorí predseda Klastra energetických komunít Slovenska (KEKS) Richard Modrák.

V závislosti od konkrétnej distribučnej spoločnosti pôsobiacej na našom trhu sa cena výmeny klasického elektromera za IMS na žiadosť zákazníka pohybuje medzi približne 140 a 152 eurami. S tým teda treba rátať ešte predtým, ako sa do zdieľania pustíte. Ak sa vám táto suma na účtoch za elektrinu v budúcnosti nevráti, výmena zrejme nemá zmysel.

Na druhú stranu si treba uvedomiť, že cena elektriny sa v budúcnosti bude meniť a pravdepodobnejšia je možnosť, že smerom nahor. To, že podľa aktuálnych prepočtov je výmena elektromera nerentabilná, preto automaticky neznamená, že sa to časom nezmení. 

Založenie skupiny zdieľania

Následne je už postup pomerne jednoduchý. V EDC si treba vytvoriť účet online, kde zadáte niekoľko základných údajov. Dostupný je aj testovací režim, v ktorom si proces a celú funkcionalitu môžete vyskúšať.

Podrobné návody k registrácii a rozhraniu EDC nájdete aj na webe Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE), ktorý tento systém zastrešuje. Pri vytváraní a spojazdnení skupiny zdieľania vie pomôcť aj Klaster energetických komunít Slovenska.

Len v skratke uvedieme, že si vytvoríte takzvanú skupinu zdieľania, v ktorej musí byť aspoň jeden výrobca (aktívny odberateľ), čiže domácnosť s fotovoltikou. V opačnom prípade by skupina, logicky, nemala zmysel, a tak vzniknúť nemôže. Pre účastníkov je dobrou správou to, že nemusia byť blízko seba – výrobca a spotrebiteľ sa môžu nachádzať aj na druhom konci krajiny a spadať pod inú distribučnú spoločnosť.  

V systéme si zaregistrujete odberné miesta, čiže sem zadáte identifikačné kódy elektromerov (EIC). Od ostatných členov budúcej skupiny zdieľania pritom potrebujete mať poverenie o tom, že ich môžete v procese zastupovať.

Dôležité je tiež správne nastaviť metódy výpočtu zdieľania prebytkov, čo je spôsob, akým sa bude elektrina rozdeľovať medzi jednotlivých odberateľov. Čo to znamená? Elektrina môže byť rozdeľovaná rovným dielom, prípadne môže byť niektorá domácnosť priorizovaná. Spomínané možnosti v systéme pribudli k 1. júlu tohto roka a metódy OKTE popisuje na svojej stránke.

Priamo v systéme si počas procesu vygenerujete aj zmluvy, ktoré je potrebné zaslať OKTE na schválenie.

„Pokiaľ má byť výsledkom zdieľania len to, že vám sused, kamarát alebo rodinný príslušník za elektrinu len poďakuje, tak netreba robiť nič viac. Pretože skupina zdieľania je len o tom, že ak máte prebytky, tak ich s niekým zdieľate,“ dopĺňa Modrák.

Známy či rodinný príslušník vlastníka fotovoltiky si teda pre určitý objem dodanej elektriny zníži cenu elektriny o silovú zložku, no výrobca (vlastník fotovoltiky) z toho nič nemá.  

Kedy potrebujete komunitu?

Situácia sa mení v prípade, ak vlastník fotovoltiky, teda producent prebytkov za dodávanie elektriny, od spotrebiteľov očakáva aj nejakú kompenzáciu, presnejšie finančné vyrovnanie. No tu treba zdôrazniť, že komunitná energetika nie je o tom, aby prostredníctvom nej niekto na výrobe a dodávke elektriny priamo zarábal a pretvoril ju na predmet podnikateľskej činnosti. Finančné vyrovnanie slúži len na rozloženie investičných a prevádzkových nákladov na hardvér či pridružený softvér tak, aby zo zdieľania energie mali úžitok všetci.

„Zoberte si situáciu, že jeden má 3kW fotovoltiku, druhý má 10kW a rôzne vysoké odbery domácnosti. Už je problém na svete. Kto koľko komu dal, kto má komu koľko zaplatiť? Tu už prostým zdieľaním cez skupinu bez komunity nespravíte,“ vysvetľuje predseda KEKS.

V tomto prípade teda nastupuje druhá možnosť – založenie energetickej komunity. Téme sme sa venovali ešte minulý rok a s príchodom EDC by malo byť možné viaceré výhody energetických komunít a spoločenstiev využívať naplno. Aspoň teoreticky. Prakticky to až také jednoduché nie je.

Podľa údajov zverejnených na webe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na Slovensku doteraz vznikli len tri energetické komunity – v Prešove, Modrovke a Piešťanoch. Do minulého roka totiž chýbala legislatíva, ktorá by vznik komunít umožňovala. Situácia sa medzičasom síce zlepšila, no existujúce komunity aj tak EDC nevyužívajú. Predbehli štát a radšej si našli vlastný spôsob fungovania.

„Napríklad komunity v Modrovke a v Piešťanoch idú v takzvanej bilančnej skupine jedného z komerčných dodávateľov elektriny – v podstate je to niečo ako virtuálna batéria. Členovia energetickej komunity v Prešove si zase vymenili elektromery za podružné (pomerové, teda nie inteligentné, pozn. red.), ktoré slúžia pre potreby rozpočítavania faktúry za elektrinu medzi jednotlivých účastníkov,“ približuje Modrák.

V Prešove sa teda dokonca vyhli nutnosti výmeny elektromerov za inteligentné. Ich model však ide mimo EDC, čiže rozpočítavanie dodávok a následné zúčtovanie si riešia po vlastnej osi.  

Hlavné dôvody, prečo energetické komunity na Slovensku EDC nevyužívajú, odborník vidí v byrokracii, ktorá stojí čas a peniaze. Predtým, ako energetická komunita získa osvedčenie, musí si založiť družstvo, občianske združenie alebo združenie právnických osôb. Taktiež si potrebujete vytvoriť stanovy, vypracovať členské zmluvy, kedy je nevyhnutné využiť služby právnika.

Ako hovorí predseda KEKS, v právnych otázkach síce vie pomôcť aj Klaster, ktorý základné služby poskytuje bezplatne. Nasledujú však i ďalšie povinnosti. Podľa Modráka na to, aby mohla energetická komunita urobiť zúčtovanie pre potreby vzájomného finančného vyrovnania dodávok a odberov elektriny medzi jednotlivých členov, potrebuje ďalší systém. Tie poskytujú komerčné spoločnosti a opäť nie sú zadarmo.

„Preto ak to štát s komunitnou energetikou myslí vážne, je potrebné zabezpečiť aj to ďalšie, čo s reálnym fungovaním komunity súvisí. V opačnom prípade je EDC len nástrojom, ktorý nevieme využívať naplno. Aktuálny stav pripomína situáciu, keď dostanete mobil, no neexistuje žiadna aplikácia na doplnkové funkcie. No načo mi je taký mobil? Jedine na telefonovanie,“ prirovnáva Modrák.  

Rýchlejšia návratnosť

Pri energetických komunitách to zdieľaním energie pri nejakej finančnej kompenzácii nekončí. Ich možnosti sú oveľa bohatšie a KEKS ich vysvetľuje na modelových príkladoch.

V prvom variante spomína zdieľanie energie a jej rozpočítavanie medzi rodinné domy v susedstve na jednej ulici. Môže ísť o domácnosti, z ktorých len niektoré majú fotovoltiku, a to pokojne aj s rôznym výkonom – s batériovým úložiskom alebo bez neho. Iné domácnosti sú naopak len odberateľmi.

Sila komunity spočíva v rozložení investičných nákladov a následnej rýchlejšej návratnosti, nakoľko vyrobená energia je efektívne využívaná jednotlivými členmi cez zdieľanie. To znamená, že okrem fotovoltiky si takáto komunita môže zaobstarať napríklad nabíjačku na elektromobily za niekoľko tisíc eur a vďaka zužitkovaniu prebytkov sa investícia zaplatí skôr.  

Zároveň si takáto komunita môže tvoriť spoločný fond údržby a opráv na technológiu a doňho môžu prispievať napríklad len rýdzi spotrebitelia, ktorí fotovoltiku nainštalovanú nemajú, a teda ich (na rozdiel od aktívnych odberateľov) nič nestála.

V neposlednom rade spomeňme, že energetická komunita je subjekt s vlastným identifikačným číslom organizácie (IČO), Z toho jej môžu prameniť viaceré výhody vrátane možnosti uchádzania sa o rôzne dotačné schémy, ku ktorým bežná fyzická osoba nemá prístup. Predseda KEKS pre našu redakciu potvrdil, že so štátom jednajú aj na podobnom programe, ako je napríklad Zelená domácnostiam.  

Aj pre bytové domy

Nemenej atraktívna je implementácia energetickej komunity v rámci bytového domu – na fotovoltiku sa môžu zložiť všetci a primárne ju využívať na napájanie spoločných priestorov. Prebytky však budú ďalej posielané jednotlivým domácnostiam. Inteligentné elektromery si môžu byty zaplatiť zo spoločného fondu údržby a opráv, ktorý si zo zákona musia tvoriť tak či onak. Do úvahy pripadajú tiež spomínané dotačné schémy – ak budú dostupné.

Komunita však zároveň nemusí byť iniciatívou celého paneláku, ale len niekoľkých bytov. Aj táto komunita môže mať na streche nainštalovanú spoločnú solárnu elektráreň – samozrejme, po odsúhlasení väčšiny vlastníkov všetkých bytov a splnení ďalších podmienok.

Každá domácnosť v komunite pritom môže mať odlišnú spotrebu. Povedzme, že jedna má sušičku bielizne, ďalšia využíva klimatizáciu... O rozpočítavanie prebytkov elektriny z panelov na streche medzi jednotlivé domácnosti sa pritom má postarať práve EDC a cena za kWh môže byť stanovená samotnou komunitou.  

Komunita alebo celý bytový dom si zároveň opäť môže zaobstarať nabíjačku na elektroautá, prípadne aj spoločné fyzické úložisko elektriny. Nabíjačku na elektromobily môže bytový dom ponúkať dokonca i verejnosti za určitý poplatok.

Opäť tak platí, že bytový dom, ale aj jednotlivé byty, si budú môcť znížiť účty za elektrinu. Navyše účinne využijú elektrinu, ktorú v daný okamih vyrába spoločná fotovoltika nakúpená zo spoločných zdrojov – hoci aj pre nabíjanie elektromobilu verejnosti. Takýto model teda môže prispieť k výrazne rýchlejšej návratnosti.

Rôzne formy zdieľania elektriny spomína KEKS na svojom webe. 

Prístup k spotovým cenám

Členovia energetickej komunity však majú aj ďalšie možnosti, ako na elektrine šetriť. Ako hovorí predseda KEKS, tým pomerne zásadným je prístup k spotovým cenám elektriny, ku ktorým sa bežný občan ľahko nedostane. V určitých časoch je totiž elektrina veľmi lacná, alebo je zadarmo, či dokonca sa na trhoch predáva so zápornou cenou.

Komunita pritom môže mať aj veľké batériové úložisko a používať ho na vyrovnávanie špičiek a poklesov v sieti, čomu sa hovorí agregácia flexibility. V prípade, ak má komunita nainštalované veľké spoločné úložisko elektriny, akumulátory zadarmo nabíja vtedy, keď je elektriny v sieti prebytok, a naopak ho vybíja, keď je jej málo a ceny sú vysoké. Agregáciu flexibility dnes poskytujú najmä veľké podniky a komerčné spoločnosti. S energetickými komunitami sa táto možnosť otvára aj pre bežných ľudí.  

Čo je to agregácia flexibility?

Ide o spôsob riadenia toku energie v distribučnej sústave podľa toho, aká je na jednej strane ponuka a na strane druhej spotreba energie. Takáto regulácia je možná vďaka agregátorom flexibility. Ich úlohou je agregovať nepotrebnú elektrickú energiu a túto pustiť do prenosovej sústavy v prípade potreby.

Môže ísť o malé či veľké podniky alebo kogeneračné teplárne vyrábajúce i elektrickú energiu, ktoré aktuálnu spotrebu alebo dodávku energie dynamicky upravia podľa toho, či je v elektrickej sieti prebytok alebo naopak nedostatok energie.  

Komunitná energetika na Slovensku je však stále v začiatkoch a ak sa má tento model presadiť masovo, v prvom rade je potrebné motivovať ľudí, aby si komunity zakladali. Na to je potrebné znížiť byrokraciu, respektíve ju presunúť z pliec bežných ľudí.

„My máme EDC, máme zákon, no chýba nám aplikačná prax, ako aj voľne dostupné podporné mechanizmy, ktoré by ľudí motivovali energetické komunity zakladať a reálne využívať. Ak to štát nezabezpečí, tak až na pár technologických nadšencov to ľudia nebudú využívať. Potrebujeme preto, aby sa napríklad po vzore Česka pripravila podporná schéma na rozbeh komunít. Pri tom sa vyriešia napríklad tie úvodné právne záležitosti, ale aj technické a iné veci vrátane rozúčtovania,“ dodáva Modrák.