Moravskí archeológovia našli na Slovensku unikátne praveké nádoby
Keď sa povie praveká keramika, tak sa archeológom väčšinou vybavia nádoby vytvárané poľnohospodármi. Práve oni v nich uchovávali svoju úrodu. Lenže brnenskí vedci objavili na Slovensku keramiku, ktorú takmer pred ôsmimi tisíckami rokov vyrobili tamojší lovci.
Pozoruhodné praveké artefakty vedci objavili na južnom Slovensku pri Santovke v okrese Levice už v roku 2011, ale až teraz dokončili ich analýzu. Podľa geológov a archeológov z Masarykovej univerzity predmety vznikli zhruba okolo roku 5800 pred naším letopočtom. Nález je unikátny tým, že v strednej Európe neboli z tohto obdobia zatiaľ nájdené žiadne keramické nádoby a úplne netypicky na Slovensku ich vyrobili lovci-zberači, nie prví poľnohospodári, opísal hlavný autor štúdie Ján Petřík z Ústavu geologických vied Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity.
Podľa rádiokarbónového datovania bola nádoba vyrobená o niekoľko storočí skôr, než sa v oblasti objavili prví poľnohospodári. Toto zistenie značne mení predstavy odborníkov o živote na konci strednej doby kamennej. Keramická nádoba, zachovaná v podobe črepov, bola vypálená pri nízkych teplotách okolo 600 stupňov Celzia, čo vedci overili aj experimentálne.
Vďaka tomuto primitívnemu spôsobu výpalu zostali zachované zvláštne prísady v keramickom ceste, a to listy a stonky tráv. „Pridávanie takzvaného organického ostriva vo forme tráv rodu Festuca zabezpečovalo tvarovú stabilitu pri formovaní, odolnosť pri výpale a nízku hmotnosť dôležitú pre mobilný spôsob života lovecko-zberačských komunít,“ vysvetlil Petřík.
Práve nízka teplota výpalu a prítomnosť trávy ako ostriva sú podľa vedcov ďalším silným argumentom pre hypotézu, že túto keramiku vyrábali miestni lovci-zberači, nie usadení poľnohospodári. Tento predpoklad bol podporený aj lipidovou analýzou, s pomocou ktorej je možné skúmať zvyšky tuku v keramike. Tá prezradila, že v nádobách vtedajší ľudia pripravovali pokrmy z mäsa divokých prežúvavcov. Vďaka analýze materiálu zo širšieho okolia nálezu bádatelia tiež zistili, že nádoba musela byť vyrobená v oblasti vzdialenejšej viac ako desať kilometrov od miesta nálezu. "To svedčí o rozsiahlom teritóriu, ktoré tieto komunity využívali," dodal Petřík.
Praveká Európa v okamihu zmien
Objav má podľa vedcov zásadný význam pre pochopenie šírenia keramickej technológie a interakcie medzi rôznymi komunitami na prelome strednej a mladšej doby kamennej. Odborníci predpokladajú, že znalosť keramických nádob dorazila do strednej Európy z juhovýchodu cez Balkán spolu s ďalšími atribútmi poľnohospodárskeho spôsobu života. Z doterajších poznatkov vyplýva, že sa do Európy dostala ale aj z Ďalekého východu prostredníctvom lovcov a zberačov.
Detailný výskum nájdenej keramiky začal v roku 2020 a okrem vedcov z Masarykovej univerzity sa na ňom podieľali aj experti z Vysokého učenia technického v Brne, Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a z Univerzity v Yorku.
Reklama
zdroj: Nature Scientific Reports, Partochina, TCP
