Partochina News

Ministerstvo hospodárstva (MH) Slovenskej republiky zvažuje radikálnu zmenu v spôsobe, akým sa určujú ceny plynu pre domácnosti. Cieľom je zaviesť systém, ktorý by zohľadňoval klimatické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi a potenciálne tak viedol k spravodlivejšiemu rozdeleniu nákladov. Ministerka hospodárstva Denisa Saková túto iniciatívu predstavila v parlamente a zdôraznila, že nový systém by mohol byť založený na takzvaných teplotných mapách, ktoré by definovali odlišné tarify v závislosti od miesta spotreby.

"V ďalších rokoch by sme chceli pracovať na vytvorení teplotných máp Slovenska, podľa ktorých by okresy mali rozdielne tarify. Dom na Orave, kde sa kúri desať mesiacov v roku, spotrebuje viac plynu ako dom v Komárne, kde kúrenie trvá len šesť mesiacov," uviedla Saková. Podľa jej vyjadrení by takýto systém mohol začať platiť najskôr od roku 2027.

Tento návrh prichádza v čase, keď sa hovorí o postupnom ukončovaní plošných dotácií na energie a o potrebe adresnejšej podpory pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Súčasne s tým koaliční poslanci schválili zrýchlené prerokovanie zákona o adresnej energopomoci, ktorý má priniesť presnejšie zameranú finančnú podporu pre domácnosti. Opozícia však tento krok kritizuje, pretože účinnosť nových opatrení sa očakáva až od budúceho roka.

Princíp teplotných máp a potenciálne dopady

Základná idea stojaca za zavedením teplotných máp je relatívne jednoduchá: domácnosti v regiónoch s chladnejším podnebím, ktoré vyžadujú dlhšie vykurovacie obdobie, by mali platiť za plyn menej ako domácnosti v teplejších oblastiach. Tento prístup by teoreticky mohol zohľadňovať objektívne rozdiely v spotrebe plynu a poskytnúť úľavu pre domácnosti, ktoré sú z klimatických dôvodov nútené spotrebovať viac energie.

Implementácia tohto systému by však vyžadovala rozsiahlu analýzu klimatických dát a presné mapovanie teplotných rozdielov na Slovensku. Bolo by potrebné vytvoriť detailné regionálne profily, ktoré by zohľadňovali nielen priemerné teploty, ale aj ďalšie faktory, ako sú nadmorská výška, vlhkosť vzduchu a typ zástavby.

Napriek potenciálnym výhodám existujú aj obavy spojené s praktickou realizáciou takéhoto systému. Kritici upozorňujú na možné problémy s presnosťou dát, administratívnou náročnosťou a potenciálnymi nespravodlivosťami. Napríklad, ako by sa riešili prípady domácností, ktoré sa nachádzajú na hranici medzi dvoma tarifnými zónami? Alebo ako by sa zabezpečilo, aby systém nebol zneužívaný?

Zákon o adresnej energopomoci a ukončovanie plošných dotácií

Okrem zvažovaných zmien v určovaní cien plynu podľa regiónov sa pripravuje aj zákon o adresnej energopomoci. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť, aby finančná podpora na energie bola presne zameraná na tie domácnosti, ktoré ju najviac potrebujú. Vláda sa tak snaží reagovať na kritiku, že plošné dotácie na energie nie sú efektívne a neprimerane zaťažujú štátny rozpočet.

Ministerka Saková zatiaľ nepredstavila konkrétnu podobu zákona a nie je jasné, koho sa bude týkať a aké náklady prinesie. Podmienkou na jeho fungovanie je vytvorenie databázy údajov o občanoch, pričom niektoré informácie budú musieť ľudia doplniť. Finálna verzia zákona bude závisieť aj od finančných možností štátu.

Očakáva sa, že od roku 2026 prestanú platiť plošné dotácie na energie. Tento krok má priniesť úspory pre štátny rozpočet, ale zároveň povedie k zvýšeniu cien energií pre bežné domácnosti. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že dlhodobé dotovanie cien by znamenalo vyššie dane alebo škrty v iných oblastiach.

Potenciálny nárast cien plynu a dopady na domácnosti

Ukončenie plošných dotácií a prechod na trhové ceny plynu môže mať významný vplyv na rozpočet slovenských domácností. Podľa odhadov by mohlo dôjsť k nárastu cien plynu až o 65 %, pričom niektoré domácnosti by si mohli priplatiť stovky eur ročne. Regulované ceny plynu sa budú odvíjať od vývoja na burze. Priemerná cena za megawatthodinu by mohla vzrásť zo súčasných 25 eur na približne 41,30 eur.

Tento nárast cien by najviac pocítili domácnosti s nižšími príjmami, ktoré tvoria významnú časť slovenskej populácie. Preto je kľúčové, aby vláda zabezpečila efektívnu a adresnú pomoc pre tieto domácnosti. Zároveň je dôležité, aby sa vláda zamerala na podporu energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie, čo by mohlo pomôcť znížiť závislosť od fosílnych palív a znížiť náklady na energie v dlhodobom horizonte.

Opozícia kritizuje meškanie a nejasnosti

Opozícia kritizuje vládu za pomalé tempo prípravy nových opatrení a za nedostatok informácií o ich konkrétnej podobe. Podľa opozičných poslancov je neprijateľné, aby nové opatrenia nadobudli účinnosť až od budúceho roka, keďže nárast cien energií môže spôsobiť vážne problémy už v tejto vykurovacej sezóne. 

Opozícia tiež upozorňuje na to, že zavedenie teplotných máp a adresnej energopomoci je komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a rozsiahlu diskusiu s odbornou verejnosťou. Obávajú sa, že vláda sa snaží presadiť tieto opatrenia príliš rýchlo a bez dostatočnej kontroly.

Záver: Výzva pre vládu a pre občanov

Zvažované zmeny v určovaní cien plynu a v podpore pre domácnosti predstavujú významnú výzvu pre vládu aj pre občanov. Vláda musí zabezpečiť, aby nové opatrenia boli spravodlivé, efektívne a transparentné. Zároveň musí poskytovať jasné a zrozumiteľné informácie o tom, ako sa zmeny dotknú jednotlivých domácností.

Občania by sa mali aktívne zaujímať o dianie v oblasti energetiky a vyjadrovať svoje názory na navrhované zmeny. Taktiež by mali zvážiť možnosti, ako znížiť svoju spotrebu energie a zvýšiť energetickú efektívnosť svojich domácností.

Prechod na nový systém určovania cien plynu a adresnej energopomoci si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Len tak je možné zabezpečiť, aby sa Slovensko stalo krajinou s udržateľným a dostupným energetickým sektorom.  

Reklama

• Zdroj: Partochina, MH, UIT, UIO, TCP